Novembrový večer
Pri svetle mĺkvych lámp s vonným olejom,
v hustnúcom šere vchádzajúcej noci,
hoc vzdialená si, si predsa nádejou,
o ktorú osud v pokore som prosil.
Si v mojom srdci vrytá do jeho stien
a z nich mi žiariš svojou dušou nežnou,
nádherné slnce, čo roztopilo srieň,
zozbieraný ľúbosťou bezútešnou.
Si krásny sen, ktorého sa nechcem vzdať
- hviezda v sklamaní citov vybájená.
Svetielko v diaľkach, horiace pre mňa snáď,
čo do krajiny čarovnej povedie ma.
Liekom voňavým vieš byť, masťou na rany,
ktorá do môjho bytia nežne vplýva
a ohrieva chladné srdce bozkami.
Pohladí, sťa dlaň mamy chlácholivá.
V chvate boja so smútkom neradostným
si moje nostalgické prebudenie,
keď zblúdil som na mori márnivosti,
a umieral vo vlnách beznádeje.
Už z lásky v duši ostali kúsky drobné
a sklamanie ich zahalilo do mrazu,
ty tie maličké čriepky skladáš vo mne
do jediného fantastického obrazu.
Procvičte nejen pravopisná cvičení, diktáty, ale i kvízy, časté chyby, doplňovačky a vše, co pomůže ve výuce Vám nebo dětem
Vaše názory
Vaše názory (pro vložení komentáře se prosím přihlaste)