B O L E R O

( I N F E R N O )

Zasnežená krajina, ticho, pokoj -

je tu krásne.

Chvejem sa Ti v náručí a skladám

ohnivé básne.

Môj horúci dych roztopil vločku

padajúcu z neba

a nasledujúci bozk rozžeravuje,

roztápa aj Teba.

Chcem, aby Ťa môj bozk

bolel a pálil,

aby si ho cítil v radosti,

aj v žiali.

Chcem, aby Ti moje planúce oči

pripomínala každá noc,

aby Ťa nútili stenať

a nemo prosiť o pomoc.

Chcem, aby Ťa moje meno pálilo

v duši a na perách,

aby v Tebe živilo lásku, bolesť,

vášeň, strach.

Chcem zostať v Tvojej duši

hlboko vpísaná,

chcem byť snom, čo Ťa trýzni

od večera do rána.

Chcem, aby moja podoba zostala

vtlačená do Tvojich rúk,

aby som Ti v nich mučivo chýbala,

keď nebudem už tu.

Chcem, aby moje nechty zostali

do Teba vryté,

krvavé spomienky na víno

nedopité.

Chcem Ti počariť, na vôňu mojich vlasov

nebudeš môcť zabudnúť.

Ty si vzkriesil lásku - musíš do dna vypiť

aj jej trpkú chuť.

Spomínaš ?

Ty si založil požiar,ktorého si dnes obeťou.

Tak Ti treba ! Tráp sa !

Ach, keby si ma radšej nestretol...