Márne hľadanie...

Pred zrkadlom stojím.

Uprene doň hľadím.

Pýtam sa ho či nepozná to žieňa.

Čo zmenilo sa zo dňa na deň, snáď opustila ho viera?

Očká má uplakané, to zanechala pieseň č ostala pre ňu tíško znieť.

Pýta sa sama seba: Prečo práve ja?

Chce tomu všetkému rozumieť.

Borí sa to všetko naraz.

Čarovným prútikom by vrátila čas späť, zaraz.

Nedá sa jej potlačiť ten hnev čo na seba má.

Potrebuje oporu u niekoho, ktorú už azda nenájde a márne ju hľadá...