Motýlia pieseň pre Berušku...

Ružička, ruža môjho života,

pravá a jediná neznižuj sa

k žartom mužnej trápnosti,

nie je to dôstojne tvojej vzácnosti.

Veď pomačká Ťa rád každý čmeliačik,

len kým nevyschne mu jeho sosáčik.

Buď radšej moja cnostná žena,

žena múdra a oddaná,

ktorej vernosť a krása

vydrží dlhšie ako do rána.

Pýtaš sa kedy?

“Skôr ako zakvitnú snežienky,

krásne krehké ako Tvoje telo,

plné hebkej nežnosti ženy

ktorú v sebe nájdeš

a utopíš v mojich očiach

keď ochutnám tvoj nektár nezábudky

a spolu sa zabudneme naveky.“