Identita

Som ostrihaná a strácam svoju identitu.

Mám krátke čierne strapaté vlasy pod čiernou čelenkou.

Vlastne skôr naopak. Uhladená čelenka je pod strapatými vlasmi.

Pekne to do seba zapadá. Tá čiernota. Tá nicota. strácam sama seba.

Nemám identitu. Musím sa hladať. Pod posteľou, pod vankúšom, pod paierom.

Za skriňou, za záclonou, za stenou. Musím sa hladať vždy, keď si na seba spomeniem.

Mám uslzené umáčané oči. Topím sa v omáčke života. Mám zaprataný nos. Celý deň i noc!

Nevládzem dýchať. Potrebujem regeneráciu. Reinkarnovať sa do seba. K sebe pritiahnuť

svoju vlastnú tvár. Odlákať tú nepravú, čo už nosím osem dní. Kde som? Stratila som sa?

Stratila som vlasy, čistý dych, optimistický nádych, jasný zrak, zvučný hlas.

Som zachrípnutá. Opäť odkašlávam a vykašlávam hnis. Odpľúvam sliny.

Čo sa to deje? Vrátte mi moju tvár! Pravú podobu. Došlo k nezhode.

To je nedorozumenie. Skúste mi aspoň trošku porozumieť. Chcem seba.

Nechcem zákusok. Nechcem žiadne hlúposti sveta, prázdne slová,

mince, črepy, ostrie noža, špičku päty, palec ruky diabla.

Chcem svoje individuum!

Chcem seba. Kde sa nájsť? Kde sa hľadajú stratení ľudia? Stratené tváre bez tvárí?

U doktora? Kam ma pošle? Do uzavretej bielej miestnosti? Kde nik nie je? Tam

sa nájdem? Zvolávam sa. Volám sama seba. A NA STÁ ZI A A NA STÁ ZI A

Potrebujem ťa. Bez teba nemá môj život zmysel. Už si to nemohla vydržať?

Prečo si utiekla? Prečo si ma tu nechala samú tápať? V bezvedomí.

V utópii? Vo fronte ľudí. Vo víre pohľadov. V tmavom oceáne

beznádeje!

Hľadám ťa ANASTÁZIA. Potrebujem ťa.

Milujem ťa takú aká si.