V parku...

Povedala: Ľúbim ťa

Povedal: Milujem ťa

Kým súmrak šedivý do toho dňa vkročil

stáli v objatí v parku pod stromom.

Bokom od sveta a od zvedavých očí

stáli vo vlastnom svete nádhernom.

Povedala: Ľúbim ťa

Povedal: Milujem ťa

V tichu, keď len v diaľke buchotali vlaky,

vzali sa za ruky dve postavy

a vykročili po k nebu nerovnakých

schodoch a cestách prudkých miestami.

Povedala: Ľúbim ťa

Povedal: Milujem ťa

Šli, hoc už po ťažkej ceste - samá skala

obom trápenie život pilo z žíl.

A keď nevládal ona ho pobozkala.

Kde nedočiahla on ju vyložil.

Povedala: Ľúbim ťa

Povedal: Milujem ťa

Tak neustále len hore, nikdy dolu,

len pre tisícky krásnych pohľadov,

len pre lásku, pre cit prešli iba spolu

cestu, ktorú sám nik by nezvládol.