Za neplodnú je považovaná taká žena, ktorá neotehotnie počas dvoch rokov pri pravidelnom a nechránenom pohlavnom styku s plodným mužom. V našej populácii je asi 10 až 15 % neplodných párov. Príčinu sterility je nutné okrem najrôznejších anatomických a funkčných oddchýliek pohlavných orgánov stále častejšie hľadať aj v psychike postihnutých žien.

Emočné faktory neplodnosti vyplývajú z najrôznejších konfliktných situácií, hlavne v eroticko-sexuálnej oblasti. Mechanizmus toho, ako psychika ovplyvňuje pohlavné orgány nie je úplne známy. Predpokladá sa, že negatívne emócie blokujú funkciu hypotalamu, ktorý za normálnych okolností riadi činnosť periférnych endokrinných žliaz, tzv. pohlavných orgánov ženy. Môže dôjsť k potlačeniu ovulácie, obmedzeniu činnosti žltého telieska, narušeniu transportu spermií, kŕčovitým sťahom svaloviny vajíčkovodov alebo zmene chemickej štruktúry hlienu v maternicovom hrdle.

Prečo sa teda vôbec o psychogénnej neplodnosti hovorí ako o chorobe, keď nie je exaktne merateľná? Aké argumenty podporujú hypotézu o existencii tohoto javu? Ako príklad môže poslúžiť otehotnenie dlho sterilných žien, už po prvej návšteve gynekológa ešte pred zahájením samotnej liečby. V tomto prípade možno otehotnenie vysvetliť zmiernením psychického napätia po rozhovore s lekárom. Zaujímavé sú aj prípady otehotnenia krátko po adopcii dieťaťa. Príchodom dieťaťa do rodiny sa žena odpúta od opakujúcich sa neúspechov pri snahe otehotnieť.

Problémy mávajú aj ambiciózne a veľmi zamestnané ženy. Hľadajú síce lekársku pomoc a snažia sa otehotnieť, ale v skutočnosti majú k prípadnému materstvu značne kontroverzný postoj. V ich podvedomí pracuje strach z eventuálnych následkov, ktoré by malo tehotenstvo pre ich budúcu kariéru.

Liečba aj diagnóza psychogénnej sterility je veľmi náročná. Neplodné páry často absolvujú veľké množstvo traumatizujúcich zákrokov v snahe splodiť potomka. V tomto prípade je ale jedinou šancou odstránenie citového konfliktu. Niekedy stačí ukľudňujúci rozhovor alebo cielená psychoterapia.