Zeptali jsme se ženy nad jiné povolané. Autorky nového milostného románu LÁSKA SI NEVYBÍRÁ, Kataríny Gillerové. Knihu v těchto dnech vydává nakladatelství Motto. Co pro ni znamená láska, práce, rodina? A zde jsou již její odpovědi...

Paní Kataríno, ústředním tématem vašich posledních románů je láska. Co pro vás samotnou toto slovo ve vašem životě znamená?

Láska hýbe svetom, láska nás obklopuje, je všade okolo nás. Každý príbeh je vlastne príbehom o láske, či mileneckej, materinskej, k deťom, zvieratkám, k ľuďom, s ktorými si rozumieme. Láska píše naše životné príbehy, všetko sa odvíja od nej. Rovnako môj život, moje detstvo. Láska je to, čo mi dáva silu žiť.

Blíží se únor a s ním i svátek sv.Valentýna. Jste příznivkyní takových oslav lásky, nebo toto valentýnské šílenství považujete pouze za dobrý obchodní tah?

Je to dobrý obchodní tah, ale zároveň tento deň možno mnohým pripomenie, aby sa poobzerali okolo seba a uvedomili si, že by si mali viac vážiť svojich blízkych, ľudí okolo seba, ku ktorým sa možno nesprávajú vždy tak, akoby mali. A sami si to uvedomia až potom, keď ich stratia, keď už je neskoro. Všetko, čo nám pripomenie, aby sme dali najavo svoje city k najbližším, je pekné. Preto aj tento sviatok berme pozitívne, bez ohľadu na obchody. Tie nám len pomáhajú svojou ponukou ľahšie vyjadriť to, čo možno slovami by nám šlo ťažšie.

Díky svým knihám jste označována za slovenskou Danielle Steelovou. Těší vás takové přirovnání?

K Danielle Steelovej ma prirovnali preto, lebo ona píše o láske, a ja tiež. Ona však píše z amerického prostredia, ja zo slovenského. Neznámu autorku vždy k niekomu prirovnávajú, dúfam, že o pár rokov ma budú prirovnávať už len ku Gillerovej.

Vaše ekonomické vzdělání a profesionální práce, to je celoživotní hra s čísly. Jak se Vám daří odpoutat se od ní a psát romány o citových problémech? Nebo je to právě ten správný kontrast?

Ja tvrdím, že písať knihy som začala zo zúfalstva. Moja práca je veľmi stresujúca, najmä neustále zmeny daňových zákonov a termíny, ktoré sa vždy musia dodržať. Písanie sa mi stalo relaxom, odpútaním sa od čísiel a vstupom do života mojich knižných hrdiniek. Hoci sa musím priznať, najväčším relaxom pre mňa je, keď si môžem sadnúť do kresla a zobrať do rúk knihu. Som náruživý čitateľ odvtedy, ako som sa naučila čítať a bez kníh si svoj život neviem predstaviť.

Řekla jste, že píšete, když máte všechno hotové, po večerech a víkendech. Kdy vám zbývá čas na rodinu a nějaké společné aktivity?

Medzi prácou a písaním si vždy nájdem čas pre rodinu. Moji rodičia nebývajú v Bratislave, a aspoň raz za mesiac chodíme k nim na návštevu, 180 km. Tam sa nás zíde celá rozvetvená rodina a je nám spolu dobre, vždy sa na seba veľmi tešíme. Syn je už dospelý, momentálne je na rok v Austrálii, tak si dennodenne píšeme maily. Sú dni, keď sa venujem len rodine, nepíšem vždy, dokonca v čase ročných uzávierok a daňových priznaní nepíšem vôbec - od od januára takmer do apríla.

Začala jste publikovat poměrně mladá. Pamatujete si, kdy poprvé jste ucítila potřebu nějakého literárního projevu?

Ja mam dokonca odložené svoje prvé literárne začiatky - už keď som mala osem rokov, som si tuškou do zošita písala rôzne príbehy, dokonca som si ich sama ilustrovala. Neviem, kde sa vo mne vzala tá túžba klásť slová na papier a tvoriť príbehy. V mojej rodine nebol nikto taký, po kom by som to zdedila. Počas štúdia na strednej škole som už v regionálnej tlači často publikovala články, poviedky, príbehy, dokonca aj básne.

Nelákalo vás po střední škole, vzhledem k vašemu zaměření, studium na filozofické fakultě? Proč opět zvítězila škola ekonomického zaměření?

Keď som končila strednú ekonomickú školu, riaditeľ školy mi dokonca chcel dať doporučenie na štúdium novinárstva, čo v tých časoch by bola veľká výnimka. Napokon som sa rozhodla pre Ekonomickú univerzitu, možno som mala trochu obavu, že keď by som musela písať pod tlakom, alebo na nezáživné témy, že by ma to nebavilo. Svoju voľbu neľutujem, moja práca ma baví, len keby bola trochu pohodovejšia.

Určitě máte již připravený námět pro další román. Možná už na něm pracujete. Můžeme se těšit na další, láskou naplněný příběh?

Už sa pracuje na českom preklade. Môj druhý román "Dotkni sa ma, láska" vyšiel na Slovensku v roku 2005 a v Českej republike by mal vyjsť v tomto roku. V slovenskom vydavateľstve už mám tretí román "Ráno neplačem," vyjde asi v dubnu. A v hlave mám niekoľko románov, len čo skončia daňové priznania a ja sa trochu spamätám z tej stresovej roboty, pustím sa do ďalšieho. Len keby mal deň aspoň 48 hodín!

Chystáte se vydat ještě nějakou knihu pro naše nejmenší čtenáře?

Zatiaľ nie, nie je na to čas, hoci v hlave by som našla námet aj na detskú knižku. Možno neskôr.

Před měsícem nám začal nový rok. Dala jste si nějaké předsevzetí?

Každý rok si dávam predsavzatie, že budem viac chodiť na prechádzky a cvičiť. Sedím stále za stolom, pri počítači a keď mám trochu voľna, snažím sa to kompenzovať pohybom. Len toho voľna nie je toľko, ako by som chcela. Preto si na začiatku každého roka sľubujem, že sa polepším.

Prajem všetkým veľa zdravia, lásky a úspechov v živote. A veľa krásnych prečítaných kníh! Katarína Gillerová

Děkuji za rozhovor a přeji hodně spokojených čtenářek.