POSTEĽ A SVETER

Sveter včera večer

ležal na postieľke

Žltej milej a veľkej

K sebe sa túlili

láskou sa schúlili

v jeden materiál,

v jednu vec

Nik si viac neprial

žiadnu reč,

žiadne slovká,

pekne potichu

ležali si ucho na uchu

Tesne a horúco splývali

až kým si sveter nevzali

nedočkavé uzimené mačky

medzi svoje klbká a hračky

Rozobrali ho do nitky

rozhrýzli na márne kúsky

rozviali vo vetre ako popol v prach na zem

nezostalo po ňom kúsok stopy, ani mach

...len..

čo si posteľ ponechala

pár červených chĺpkov ako lupienky kvetu

na svojich mäkkých dlaniach, stehnách

za včerajšieho letu

v tú zázračnú noc

hoc -jednu jedinú

vo vínovom opojení svetra

mu dodala toľko svetla

červený sveter zanechal kvapky krvi

vie, že boli prví

vo svojom živote, svete a žiari

zahoreli láskou, nechali sa sami v sebe spáliť

je to krásne, viete

Kvet sa má trhať pri rozkvete