Uviaznutá v bezfarbí
tečie clivá melódia
známe slová
je trištvrte na jeseň...
u mňa takmer celá
belosť snehu
nedohľadná
výkrik farieb
stíchol do hneda
nahrabanú kopu lístia
hrable dlho neudržia
víchor berie so sebou
spolu s hŕbou zážitkov
v usmoklenej špine po členky
dvíham hlavu
prikrývam si pravou dlaňou
jedno oko
druhé oko
...a do leta ďaleko
kým korunu javora
slnko presvieti
užasnuto pozerám
predsa hýri
nie je ešte dohola
hodím úsmev
opäť verím
dočkám sa
vrúcneho
letného objatia
Vaše názory
Pro vložení komentáře se prosím přihlašte nebo zaregistrujte.