Sú všade vôkol nás. Mladé rodinky s malými deťmi. Núkajú sa nám rôzne scény počas dňa, kedy naši malí zbojníčkovia sa priečia. Či už v predajni pri regáloch s kinder vajíčkami alebo inými sladkosťami. Inokedy šantia v parku. Potom zase chcú samé kráčať cez križovatku. Je nesmierne mnoho skúseností s detským štrajkovaním. Pri prechádzkach často vidieť detičky s hračkami. Poviete si, no a čo je na tom? Je to prirodzené. Niekde si chlapček jazdí autíčkom po zemi, dievčatko objíma bábiku alebo ju s láskou prebaľuje. Niekde sa chlapci hrajú so zbraňou a naznačujú strieľanie.

Na sviatok Petra a Pavla som bola v kostole na svätej omši. Nič zvláštne. Robievam tak takmer denne. Vedľa mňa si už takmer na poslednú chvíľu prisadla mladá rodinka asi s trojročným chlapčekom. Posadil sa a z batôžka si vyložil malého bledomodrého medvedíka a trochu väčšieho bieleho. Pripomínalo mi to macíka, čo mal mistr Bean. Pousmiala som sa. Chlapček bol veľmi roztomilý a stále manipuloval s macíkmi. Modrého dal maminke a bieleho, sotva 25 cm si posadil na svoje malé kolienka. Zdá sa vám, že to nie je nič mimoriadne? Aj mne sa to tak zdalo. Lenže potom, keď sa pri modlitbách pokľakne - tento chlapček veľmi rýchlo padol na svoje malé kolienka, chytil macíka a snažil sa mu zohnúť kolienka a rozprával mu. "Vieš, teraz si musíš kľaknúť." Tak ho poctivo naprával. Tak ma vtedy napadlo, aké by bolo pekné, keby deti nepoznali hračky v podobe zbraní a bojovných aut. Aké by bolo pekné ak by všetci mladí ľudia mali tak krásny prístup k výchove svojich ratolestí.

Aký je váš názor na hračky bojovného charakteru?

(Máte téma, které chcete zveřejnit Pod lupou? Zašlete na info@babinet.cz)