Darí sa mi stáť pri zrode jednej veľmi dôležitej budovy, ktorá bude po dohotovení slúžiť ľuďom, ktorí sa ocitnú bez strechy nad hlavou. A navyše pre týrané matky s deťmi. Krásna myšlienka, ktorej sa nádherne črtá realita. Okrem majstrov remesiel, ktorí sa striedajú ako na bežiacom páse, sa nájdu aj dobrovoľníci. Úplne prvým je mladý muž, ktorý vyrastal v detskom domove a takmer 15 rokov býval hocikde a najmä pod holým nebom. Je velmi pracovitý a šťastný, že býva.

Ale prečo to píšem? Okrem našincov sa minulý týždeň pricestovali realizovať mladí ľudia z Holandska a Belgicka. Prišli prežiť prázdniny prácou do noveho prostredia a čudujte sa - len za stravu a ubytovanie prikladajú ruky k dielu. Poviete si - nič zvláštne. Ano. Nič. Až na to, že som sa podujala pripraviť jedlo na uvítanie. Opäť - nič zvláštne.

Sľúbili, že bude niekto, kto sa dohovorí anglicky.

A ja - odchovanec minulého režimu - milujúca ruský jazyk - som si ani neškrkla do rozhovoru. Vážení, tak to je niečo - byť nulou v rozhovore pre mňa, ktorá miluje komunikáciu. Pozerať sa ako blbeček a nič len úsmev. Tak to bola silná káva. Snaha bola aj z mojej strany, ale čo keď neovládate ich jazyk. Bol to veľmi nepríjemný pocit a videla by som sa hlboko pod zemou. Hanbila som sa pre moju nevedomosť. A čo vy?

Ovládate dobre cudzi jazyk? Stalo sa vám niečo podobné?

Pokud máte i Vy své téma, o kterém chcete psát Pod lupou, pošlete jej na adresu info@babinet.cz