Nie som sama

Na zemi leží črepina, úlomok zo skla.

Kvietok vedľa neho tiež je, ale stonka už je akosi oschlá.

Ja podídem ku sklíčku bližšie a nazrem doň pomaly.

Vidím svoju podobizeň a vôbec sa mi to nemáli.

Hľadim doň uprene, ako by som znovu hľadala samu seba.

Ja v duchu vravím, to chce odvahu,

kuráž a trochu viac času treba.

Vraj trpezlivosť tomu pomôže.

Očividne to osud sám nezmôže.

Ja vidím v tom sklíčku žieňa, čo vyzerá ako ja...

...nie som sama... ja vravím si:

teraz tu ťarchu nesieme obaja...