Prebúdza sa príroda a oblieka si svoj nový šat. Častejšie otvárame obloky na našich príbytkoch. Čo tak otvoriť obloky tam, kde to nie je vidieť – na našich dušiach.

Prijmime vôňu pravej lásky, ktorá môže kvitnúť po celý rok v každom z nás. Stačí k tomu len málo alebo veľa? Iba chcieť.

Mnohí z nás často spomínajú na prvý májový božtek pod rozkvitnutou čerešňou. Božtek z lásky, ktorá má rôzne podoby. Každý druh lásky sa nás dotýka postupne od vývinu v materinskom lone. Po prvých lúčoch svetla nás láskou obklopuje mama, postupne sa rozširujú stanice lásky cez otca, súrodencov, rodinu. Potom príde čas zaľúbenia. V manželstve sa rodí nový druh lásky. Ochorieme, zostarneme a potom? Aj vtedy sa nám jej žiada. Postupne k nám príde v inej podobe. V radosti, že naše deti stoja pevne nohami na ceste životom a láska k nám príde v  podobe vnúčat...Mala by...ale nie vždy je tomu tak. Vždy niekde niekto čaká možno len na dotyk dlane, na slovo čo pohladilo by dušu – prosto na niečo čo nemusí začínať na L , ale urobí radosť.

Skúsme sa zamyslieť spoločne nad tým, čo by malo kvitnúť medzi nami všetkými po celý rok. Nedopusťme, aby sa láska medzi nami strácala! Nech je ako mocná reťaz, ktorej oká budú pospájané dobrom, radosťou, dobrým skutkom.

Pevne verím, že akákoľvek podoba lásky nás prenáša nad všetky horiace plamene, nad každú zlobu a nenávisť. Je to niečo, čo sa nedá kúpiť v obchodoch ani na tržniciach. Mala by klíčiť a rásť v každom srdci. Len vtedy sa dá zbierať úroda, po ktorej zostanú semienka na ďalšiu sejbu. Len potom bude láska LÁSKOU.