Lenka se ptá:

Som s priatelom asi dva roky, ja mam 28 rokov, on 29. Nebyvame spolu, on zije u rodicov ja v prenajatom byte. Akukolvek moju snahu o diskusiu o spolocnom byvani odbije tym, ze je este zavcasu o tom hovorit. Rozhodla som sa, ze si kupim 1-izbovy byt, na co mi vycital, ze s nim neratam do buducnosti. Navrhla som mu, nech sa teda prida a kupime si byt spolu. Povedal, ze si to nemoze dovolit (nemyslim si, ze je to pravda, ma normalny prijem). Vycita mi,ze ho tlacim do niecoho, co on nechce. Zacinam pochybovat o tom, ci ma tento vztah nejaku perspektivu. Mam pocit, ze nie je schopny prevziat ziadnu zodpovednost. Co sa s tym da robit? Dik za odpoved.

Ahoj Lenka. Tvoj príbeh ma veľmi zaujal lebo nieje ničím výnimočný a zažíva ho dnes a denne veľa ľudí bez rozdielu pohlavia. S tvojim dovolením Ti naznačím niekoľko bodov ktoré sú odrazom poznatkov môjho turbulentného života, keď som sa postavil na svoje nohy skôr ako si to okolie vôbec všimlo a skúseností čerpaných práve z okolia. Podľa mňa je len päť druhov ľudí. 1. Taký ktorý nedokážu prevziať zodpovednosť sami za seba ani za druhých. 2. Taký ktorý nedokážu prevziať zodpovednosť za druhých, ale za seba áno. 3. Taký ktorý nedokážu prevziať zodpovednosť za seba, ale za druhých áno. 4. Taký ktorý preberajú zodpovednosť za seba, i za druhých. 5. Taký ktorý nemusia a nepreberajú zodpovednosť. No v tvojom prípade ma fascinuje ako máš dokonale jasno v tom čo chceš Ty, a to je základ tvojho budúceho úspechu. 1. Chceš bývať s priateľom. 2. On Ti vyčíta, že je to zavčasu. - Skus zistiť kedy to nebude zavčasu, a kedy si myslí že bude ten správny čas? Pokiaľ Ti dá rozumnú odpoveď nieje to stratený prípad. No, dá sa predpokladať, že jeho odpoveď bude taká, že nevie, ale teraz určite ešte nieje vhodný čas, že ho tlačíš do niečoho čo on nechce. Dosť skoro v svojom živote som sa naučil, že človek sa môže vyhovárať na všeličo a keď čaká na lepšie podmienky, alebo niečo iné nikdy nemá istotu, že sa dočká. Túto myšlienku som prevzal za svoju strašne dávno a keď sa ňou riadim mám úspech zaručený, lebo nikdy nič nieje také ako chcem a ja toho chcem asi veľa. Hmmm! 3. Chceš bývať vo svojom, rozhodla si sa pre riešenie ktoré je správne a Ty to vieš. Super uvažuješ ako ja, možno chladnokrvne, ale správne veď život je len jedno rozhodnutie za druhým. 4. On Ti vyčíta že s ním nepočítaš. To môže, ale je to jeho hlúposť lebo on sa nedokáže rozhodnúť. Je v situácii, kedy jeho potreby sú uspokojované, ale to on si neváži teba a nepomáha Ti spokojovať tvoje potreby. Prepáč, ale mám pocit, že to čo vyhovuje jemu nevyhovuje tebe. Poznám takých sú to pijavice s prívetivou tvárou a často sa pustia už keď je neskoro, alebo sa budú rozhodovať tak dlho až si uvedomia, že je to možno posledná možnosť, ale nehrajú fér lebo prenášajú neistotu tam kde ma byť istota. 5. Ty začínaš pochybovať a je to úplne normálne a pochopiteľné. Trochu krutej reality, Ty nepochybuješ o tom že je Ti s ním dobre, nepochybuješ ani o svojej láske k nemu. Žiaľ a to je krutá realita Ty pochybuješ o ňom ako o partnerovi ktorý je z tvojho pohľadu investícia. 100% súhlasím tvoje pochybnosti sú oprávnené. Záverom môžem konštatovať, že tvoj priateľ nieje schopný samostatného života, je stále závislý na rodičoch. Je veľká pravdepodobnosť, že ešte nevie sám hospodárne zaobchádzať z prostriedkami, lebo žije v komforte rodiny vo všetkých istotách. No Ty máš túto etapu osamostatnenia dávno za sebou. Z môjho pohľadu je pre teba tvoj priateľ príťaž a je len na Tebe či mu pomôžeš alebo nie. Podľa teórie vývinovej psychológie je to patologický jav, keď sa jedinec nedokáže osamostatniť a v určitej vývinovej etape života zlyháva. (Žiaľ je to veľká časť našej generácie, poznám aj takých čo vravia, že mama je najlacnejšia slúžka, fuj!.) Už v rozprávkach sa stretávame s ideou ako Jano išiel do sveta. Táto prastará múdrosť je len odrazom skutočnosti, že každý mladý muž by mal byť schopný opustiť komfort domova a vydať sa na cestu. Istá skupina psychológov po vedením J. Košča, sa venovale problematike (bios-dromos, lebenslauf) životnej cesty. Charakterizujú tento jav ako individuálnu morfológiu životného priebehu každého jedinca, ktorý je produktom vlastného života a preto je životná cesta charakteristická iba pre daného človeka. Jediné čo môžeš spraviť je navodiť také podmienky, ktoré vyvolajú optimálne zmeny v jeho vývine, či správaní, to jest motivovať ho aby urobil čo chceš Ty. Najjednoduchšie je komunikovať svoje potreby, povedať čo chceš ale aj vypočuť čo chce on. Keďže si neuspela, môžeš ho skúsiť vmanipulovať do pozície kedy spraví čo chceš, ale nemyslím, že v tak závažnej veci je to rozumné riešenie, manipulácia ma len krátkodobý účinok len do času než si to objekt manipulácie uvedomí. V podstate máš pravdu tvoj partner nieje schopný zaujať stanovisko, ako vravíš prevziať zodpovednosť. Preto sa rozhoduješ správne sama za seba. Keď budeš mať chuť a energiu čakať, môžeš to skúsiť, možno dostane chuť na zmenu. No obávam sa, že v 29 rokoch je dosť neskoro dávať šance a čakať keď je niekto mimo je mimo. Mám isté skúsenosti a rozhodujem sa sám lebo za mňa účty nikto neplatí. Verím, že si na tom podobne tak veľa šťastia a zdravý úsudok.