Ako to mám v mojej hlave urovnať?

Určite musíš na sebe pracovať, Barby...

Veď si predsa neurobila nič zlé. Ani Jemu. Ani tým ďalším. A oni Tebe tiež nie... Áno, chápem, keď Ťa partner opustí - je to blbé, bolí to. Kto z nás by to nepoznal...

Ale ako sama píšeš, už si aj toho svojho bývalého videla s inou - a už Ťa to nebolí. Odviazala si sa od neho, odpútala? Múdrejšia o životnú skúsenosť? Alebo si to len tak myslíš, namýšľaš? A v skutočnosti si ho ešte vo svojom vnútri plná?

Život však ide ďalej. Pokiaľ si sa nerozhodla ísť do kláštora, ale skôr neskôr  mať rodinu - tam obyčajne končí normálny vzťah dvoch ľudí - tak Ti nič iné nezostáva, len sa ďalej stýkať s osobami opačného pohlavia... Ale na druhej strane, Ti predsa nikto nekáže, že s každým, s kým ideš na kávu, do kina, či sa prejsť po miestnom parku, a to aj keď dvakrát, či desaťkrát - ž e s ním musíš hneď "chodiť", mať vzťah. Vážny vzťah. Neviem koľko máš rokov, ale to Ti snáď hovoriť nemusím...

Zdá sa, že nemáš problémy o kontakt s mužmi, že si žiadúca, žiadaná, podľa toho, čo píšeš. Žiadnemu, kto Ti je sympaticky, by som sa nebránil, prvému "rande". Vôbec Ti však neradím hneď do postele, to aby bolo jasné, som zo starej školy. A dobrý začiatok to určite nie je, dlhodobého vzťahu. Ono sa to vyvrbí. Veď mi nehovor, že aj tí chlapi, čo stretávaš, a hneď to ukončuješ, by Ťa hneď chceli len do tej postele. Že nie?

Tak sa s nimi prechádzaj - ak chceš. Nech Ti recitujú básne - ak chceš. Nech Ťa držia za ruku - ak chceš. Nech Ťa vodia na výstavy - ak chceš. Môžu to byť Tvoji kamaráti. Možno aj na celý život. A predsa to nemusí byť ešte "ten pravý"...

Avšak nemysli si. Ešte aj ty môžeš niektorý Tvoj ďalší vzťah ukončiť (a On bude z toho nešťastný). A ešte tiež môže aj Tvoj ďalší budúci chalan váš vzťah ukončiť - a smutná budeš znova ty... Je to život. Výber druha. Ovšem slobodná voľba... Aby si bola pripravená Ho, toho pravého, až ho nájdeš - neopustiť, až si jedného dňa jedného vezmeš, vydáš sa. A On tiež neopustiť Teba. Je to alchýmia. Alchýmia života. Možno živote len o tom je, nájsť toho pravého, tú pravú... Alchýmia z mnoho príznakmi, cestami, zákutiami. Recept, návod na to však nie je jednoznačný.

Ale podľa toho, čo píšeš, si myslím, že ešte na ďalší vážny vzťah nie si pripravená... Uplynul už aspoň polrok odkedy Ťa opustil? To je podľa mňa minimálna doba, aby si sa z toho celkom spamätala. Ale poznávať ďalších ľudí, mládencov - prečo nie? Nemusíš im len nutne po prvej káve hovoriť, že "určite vieš, že z toho nič nebude" a že ich už nechceš vidieť...

Nie, určite Ti však, neradím aby si išla do ďalšieho vzťahu, len aby si zabudla na ten predchádzajúci. To je pekná blbosť. Podľa mňa si ešte v zajatí toho predchádzajúceho vzťahu - a preto sa chováš tak, ako sa chováš... Len si to nechceš pripustiť...

Drž sa - a za pol roka daj vedieť ;-)